eMagazin

Zbavte sa odpadu inteligentne, kompostujte

Jozef Hajko, Lantana - záhrady, s.r.o. (Dom a Byt, júl - august 2005)

Mnohých majiteľov trápi nočná mora. Zo záhrady majú veľa biologického odpadu, najmä pokosenej trávy. Čo s ním? Navyše všeobecný trend triedenia odpadu je na Slovensku nezvratný. Možno biologický odpad z kuchyne účelne zhodnotiť? Odpoveď na obidve otázky znie áno.foto6m.jpgMajitelia záhrad, ktorí si údržbu zabezpečujú svojpomocne, to veľmi dobre poznajú. Ak chcú mať pekný trávnik, upravené záhony, ošetrené stromy a kry, boria sa s problémom odpadov. Jednoznačne najväčšia časť odpadov vzniká z pokosenej trávy. Vo voľnej prírode tráva vyrastie a uhynie sama. To, čo odumrelo, stáva sa hnojivom pre ďalší život regenerujúcej sa trávy. Keď sa záhrada kosí umelo, proces rozkladu sa musí udiať mimo trávnika. Tráva je ukrátená o budúce živiny, tie sa jej musia dodať formou hnojenia. Po každom pokosení trávnika ostáva odpad - pokosená tráva. Čo s ňou? Vyhadzovať ju do odpadových nádob je neefektívne, naplnili by sa raz-dva. Skladovať ju na kope v nevidenom kúte záhrady tiež nie je riešenie. Kopa narastie na také rozmery, že odkladaný problém môže narásť do veľkých rozmerov. Veľká nebude len kopa narastajúca po každom kosení, ale aj starosť s nekontorolovaným hnitím trávneho odpadu. Po čase sa začne z tlejúcej trávy uvoľňovať tmavá tekutina, ktorá môže mať na okolité prostredie jedovaté účinky.Čo patrí do kompostu?Najlepším riešením je zbaviť sa organického odpadu inteligentným spôsobom. Spracovať ho a vrátiť ho naspäť do pôdy. Inými slovami vyrobiť si kompost, ktorým neskôr pohnojíte svoju záhradu. Kompostovanie je spôsob na to, ako zhromaždiť vhodný biologický odpad na osobitne určenom mieste, nechať ho prejsť biologickým procesom a získať z neho hnojivo. Pokosená tráva nie je jediným materiálom vhodným do kompostu. Napokon, keby sa ukladala len sama tráva, nedosiahli by ste želateľný účinok. Do kompostu patria aj uhynuté rastliny, lístie, opadané ovocie, dokonca aj podrvené alebo nadrobno posekané vetvičky. Ako vhodnú surovinu na budúce hnojivo možno využiť i organické odpady vznikajúce pri iných domácich prácach - napríklad piliny z pochádzajúce z prípravy palivového dreva. Keď sa drevo spotrebuje, popol možno použiť rovnako. Veľmi vhodným spestrením kompostu sú biologické odpady z kuchyne - nespotrebovaná zelenina a ovocie, zvyšky jedál, ale i také drobnosti ako škrupiny z vajec či usadenina u kávy. Pri zhromažďovaní materiálu do kompostu platí zásada, že tam nesmú ísť komponenty, ktoré môžu budúce hnojivo znehodnotiť. Ide najmä o choré časti drevín, škodcami napadnuté lístie, buriny so semenom, ktoré by vás po použití budúceho hnojiva mohli nepríjemne prekvapiť svojim potomstvom. Budúcej kvalite kompostu mimoriadne pomôže, ak sa prekladá zeminou, prípadne podporí špeciálnymi prípravkami urýchľujúcimi rozklad. Ako si vybudovať kompostovisko?Najjednoduchším spôsobom je vytvoriť voľné loženú kopu. V tomto prípade je nutné z času na čas prekladať uložené organické odpady vrstvou zeminy. Nevýhodou tohto riešenia je, že si znehodnotíte veľký priestor, pretože rastúca kopa je neforemná, je s ňou obtiažna manipulácia. Vhodnejším prístupom je vybudovanie kompostovača. Ide o nádobu bez dna a bez veka, ktorá má rôzny tvar. Môže ísť o valec, hranol, zrezaný ihlan či kužeľ. Materiálom môže byť drevo, plast, drôtené pletivo. Pre domácnosť s malou záhradou úplne postačuje kompostovač s obsahom približne jedného kubického metra. Ak sú nároky na uskladňovanie odpadu vyššie, napríklad kompostovač sa bude používať aj na uskladňovanie pokosenej trávy a lístia, rozmery treba zväčšiť, aby bol objem najmenej dvojnásobný. Navyše, ak je odpadu viac, rozpadáva sa rýchlejšie. Kompostovač nie je nutné osobitne vyrábať, možno si kúpiť vyrobený. Ak ste sa predsa rozhodli vyrobiť si ho svojpomocne, najvhodnejším materiálom je drevo. V podstate ide o výrobu štyroch stien, ktoré načim vhodným spôsobom spojiť. Vhodné je, keď je jedna strana odnímateľná, pretože vznikajúci kompost by sa mal raz, dva razy za rok, najlepšie na jar a na jeseň, prekopať. Dôležité je umiestnenie kompostovača. Mal by byť na nespevnenej pôde, najlepšie v polotieni. Keď je kompotostovač hotový a správne umiestnený, môžete ho začať napĺňať odpadom. Odpad postupne prekladajte zeminou. Ak je suchý, pokropte ho vodou. Veľa vody však škodí, a preto je vhodné kompostovú nádobu zakrývať, aby sa v čase dažďov nedostalo do kompostu veľa vody. Výsledky úsilia môžete očakávať zhruba po jednom roku. Zhnitý organický odpad vytvorí kvalitné hnojivo, ktoré môžete vhodne využiť vo svojej záhrade.RadyNeľakajte sa, teplota v kompostovači môže vplyvom rozkladu mikroorganzmov dosiahnuť v prvých dňoch po uložení odpadu až 80 °C. Potom sa postupne znižuje, ale ešte po dvoch mesiacoch môžete namerať až 30 °C. Príliš čerstvá pokosená tráva obsahuje priveľa vlhkosti. Preto je vhodné nechať ju čiastočne uschnúť a vkladať do kompostovača neskôr. Ak sa z kompostoviska šíri zápach, príčinou môže byť vysoký podiel čerstvých záhradných či kuchynských odpadov. Riešením je kompost prevzdušniť prekopaním, prípadne častejším pridávaním prevzdušňovacích komponentov - napríklad nadrobno posekaných vetvičiek, slamy, lístia, suchej zeminy. Inou príčinou býva prísun nadbytočnej vlhkosti z dažďových zrážok. Kompostovač treba zakrývať. Ak je kompostovaná hmota presušená, povrchová vrstva zošedivie, mikrorganizmy prestávajú pracovať. Vtedy treba kompost zaliať, prípadne uložiť novú vrstvu čerstvého vlhkého odpadu. Proces rozkladu trvá v kompostiskách tri mesiace až jeden a pol roka. Ak ho chcete urýchliť, do odpadu pridajte aktivátor, napríklad krvnú múčku alebo síran amonný.