eMagazin

Trávnik je najvďačnejším prvkom záhrady

Jozef Hajko, Lantana - záhrady, s.r.o. (Dom a Byt, jún 2005)

Potešenie z trávnika nenahradí v okrasnej záhrade nič iné. Trávnik je zelený koberec, ktorý dokáže ulahodiť už len tým, že je. Ak je záhrada pestrá, trávnik všetko zjednotí, vinie sa ňou ako podklad, na ktorom vynikne všetko ostatné.

Trávnik má pre majiteľa okrasnej záhrady aj ďalšiu zásadnú prednosť. V záhrade ho môžete mať v záverečnej úprave takmer okamžite. A hneď ho môžete používať. Dreviny musia podrásť, trvalky počkať na obdobie kvitnutia, záhony sa musia postupne zaplniť. Trávnik vyraší rýchlo po založení a slúži po celý rok.

foto18.jpg Na druhej strane, žiadny iný prvok v záhrade si nevyžaduje toľko pravidelnej opatery ako trávnik. Ak chcete dosiahnuť, aby mal najvyššiu kvalitu, treba ho kosiť, polievať, hnojiť, obnovovať. Výhodou je zas to, že kosenie trávnika je v záhrade jedna z najobľúbenejších a najvďačnejších činností. Každodennými pracovnými problémami utrmácaný človek nachádza v skracovaní čerstvo narastenej trávy potešenie. Výsledok jeho úsilia je okamžitý - stačí vziať do rúk kosačku a po pár desiatkach minút úsilia sa za ním objaví rovnomerne upravená plocha. Po stresujúcom dni niet lepšieho odpočinku, ako bosky sa prejsť po čerstvo pokosenom, voňajúcom a jemne šuchoriacom trávniku.

Aké druhy trávnikov existujú?

Trávnik je umelo vytvorené spoločenstvo rôznych druhov tráv, ktoré majú nízku produkciu zelene, bohato odnožujú, intenzívne prekoreňujú vegetačnú vrstvu pôdy a vytvárajú hustú, pevnú trávnu mačinu. Podľa náročnosti na pestovanie sa trávniky delia na extenzívne a intenzívne. Extenzívne obsahujú také druhy tráv, ktoré v priebehu vegetácie nevyžadujú pravidelné kosenie. Občasným kosením, raz, dva razy za rok sa podporí rast kvitnúcich tráv a bylín. Z tohto vyplýva jedna z funkcii extenzívneho trávnika, a to je efekt kvitnúcej lúky. Takéto trávniky sa vyskytujú v záhradách zriedkavejšie, pretože nie sú vhodné na pravidelné intenzívne používanie.

Intenzívne trávniky sú žiadanejšie, vyskytujú sa častejšie. Treba ich pravidelne a často kosiť a zalievať. Počas roka sa takéto trávniky kosia aj 30- až 40-krát. Ak nejde vyslovene o vlhké podnebie, treba ich pravidelne zalievať.

Trávniky možno zakladať výsevom zmesi vhodnej pre dané prostredie a účel alebo ukladaním predpestovaných trávnych kobercov. Založenie trávnika je pomerne jednoduchá činnosť, vhodne pripravený majiteľ okrasnej záhrady ju dokáže zvládnuť sám. Podmienkou je, aby mal dostatok vedomostí a dodržiaval potrebné technológie.

Čo treba urobiť pred založením trávnika?

Komplexná a starostlivá príprava pôdy pred výsevom trávnika znamená tri štvrtiny úspechu. Pôda ako organický materiál sa neustále mení a má svoje špecifické vlastnosti - štruktúru a súdržnosť častíc. Podľa obsahu vápna, humusu, vzduchu a vody v pôde sa mení aj jej reakcia. Najlepšia na trávnik je piesčito-hlinitá, mierne kyslá pôda.

Pred začatím stavebných prác na pozemku si treba ornicu ochrániť. Vrchná vrstva pôdy sa odoberie a uloží na voľné miesto. Po skončení stavebných prác možno pôdu opäť použiť. Inou možnosťou je zabezpečiť si dodanie vhodného substrátu od špecializovanej záhradníckej spoločnosti.

Pred založením trávnika treba z pozemku odstrániť stavebný odpad. Odpad sa nezahrabáva, aby v pôde nevznikali plochy s väčšou drenážnou schopnosťou. Po odstránení stavebného odpadu nasleduje hrubá modelácia terénu, ktorá zahŕňa rozvezenie substrátu po pozemku, urovnanie nerovností terénu, nakyprenie pôvodného substrátu. Vhodné je nechať pôdu niekoľko týždňov uľahnúť, ideálne vystaviť ju cez zimné obdobie mrazom.

Ďalšou fázou je chemické odburinenie. Cieľom je zbaviť sa dvojklíčnolistých rastlín znehodnocujúcich vzhľad trávnika. Po odstránení zoschnutých stebiel tráv a burín sa substrát prekyprí do hĺbky desať až pätnásť centimetrov. Tým sa zabezpečí prepojenie navážaného kvalitnejšieho substrátu s pôvodným terénom a zjemnenie štruktúry vrchnej vrstvy pôdy. Do pripravenej pôdy sa zapracuje hnojivo, najlepšie priemyselné hnojivo NPK obsahujúce všetky tri základné zložky - dusík, fosfor a draslík, ktoré sú potrebné na rast a zdravý vývin trávnika. Na záver sa pôda prehrabe, urovná latou a povalcuje. Výsledný povrch je rovinatý alebo podľa miestnych terénnych podmienok svahovitý. Vyhnúť sa treba vytváraniu priehlbín naplňujúcich sa počas dažďa vodou.

Tesne pred založením trávnika sa zapracuje do pôdy štartovacie hnojivo, ktoré podporí rýchlejší a jednotný nástup rastu semena.

Ako sa zakladá trávnik?

Prvá možnosť je založiť trávnik výsevom. Trávne semeno potrebuje na vzklíčenie dostatok tepla a vlahy. Najvhodnejšie na výsev sú dva hlavné termíny - jar a jeseň. Vždy je vhodné vybrať si termín, keď je dostatočne teplo a vlhko. Na jar sa pôda rýchlo prehrieva a na jeseň je ešte stále dostatočne teplá. Klimatické podmienky sa menia z roka na rok, a preto spravidla platí, že pôda musí byť mierne vlhká a jej teplota nad 10° Celzia. Ak sa dosiahnú potrebné podmienky, problémom nie je vysievať trávnik aj v lete.

Osivo sa vysieva ručne alebo pomocou mechanizmov. Osivo sa musí rovnomerne rozložiť po celej ploche. Na jeden štvorcový meter treba približne 25 gramov osiva. Po rozhodení sa osivo zapraví do pôdy kovovými hrabľami približne dva centimetre pod povrch pôdy. Povrch sa potom utuží valcovaním a zavlaží. Zabezpečenie dostatku vlahy je pre vzídenie a rast trávy kľúčové.

Druhým spôsobom založenia trávnika je ukladanie trávnych kobercov. Rolované koberce vytvoria zelenú plochu v priebehu niekoľkých hodín. Využívať sa dajú aj na svahoch s väčším sklonom. Plocha na výsadbu sa pripravuje rovnakým spôsobom ako pred štandardným výsevom trávneho osiva. Nesmie byť príliš zhutnená, lebo koberce by sa zle zakoreňovali. Dôležité je, aby bola pôda uľahnutá a povrch vyrovnaný. Jednotlivé koberce sa ukladajú čo najtesnejšie vedľa seba. Po skončení ukladania sa plocha povalcuje a dôkladne zavlaží. Trávy sa prekorenia do 10 až 18 dní, a to v závislosti od príslušných podmienok. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité zabezpečenie dostatočnej vlahy.

Čo potrebuje trávnik?


Ak má trávnik čo najlepšie spĺňať hygienickú, estetickú, rekreačnú, melioračnú a biotechnickú funkciu, musí sa pravidelne udržiavať kosením a ostatnými kultivačnými úkonmi. Pravidelnú údržbu a starostlivosť si vyžaduje už po vzídení. Základnými udržiavacími prácami sú pravidelné kosenie, odstraňovanie pokosenej trávy a čistenie, zavlažovanie. Trávnik treba aj hnojiť, odburiňovať, valcovať, podľa aktuálnych podmienok načim zarovnávať jeho okraje a upravovať povrch.

foto40.jpg S prvým kosením sa začína v čase, keď tráva dosiahla výšku osem až desať centimetrov. Kosí sa na výšku päť centimetrov. Neskôr sa môže kosba znížiť na tri až päť centimetrov. Trávnik sa nikdy neskracuje na viac ako o tretinu pôvodnej dĺžky. Intenzívne trávniky si vyžadujú pravidelné kosenie počas vegetácie, najlepšie jeden raz za týždeň. Tráva, ktorá sa kosí často a nízko, rozprestiera listy viac do šírky, pokrýva väčšiu plochu a je farebne vyrovnaná. Podľa veľkosti trávnika sa vyberá primeraná kosačka. Kosiť treba vždy s naostrenými nožmi. Extenzívne trávniky sa kosia jeden až dva razy do roka, najlepšie ručne kosou.

Valcovanie sa vykonáva najmä na jar, keď býva pôda zdvihnutá mrazom. Valcovaním sa podporí kapilárna vzlínavosť. Nevalcujú sa ťažké pôdy, lebo by sa týmto úkonom ešte viac zhutnili.

Zelený trávnik potrebuje počas vegetácie približne 60 milimetrov zrážok za mesiac, teda dva až tri milimetre za deň. Ručné zalievanie pomocou hadice je málo efektívne, lebo nezabezpečí pravidelný a rovnomerný prísun vody. Najlepším riešením je automatické zavlažovanie zabudované pod povrch trávnika.

Keďže tráva odoberá pôde živiny, ktoré potrebuje na svoj rast, bez pravidelného hnojenia sa strácajú a začína sa objavovať mach a burina. Popri svetle, vzduchu a vode tráva potrebuje dusík, fosfor, draslík, horčík, vápnik a stopové prvky. Dusík je potrebný na stály rast, tvorbu buniek a regeneračnú silu. Fosfor je nevyhnutný pri hlbších koreňoch. Draslík podporuje pevné pletivo a optimálnu výmenu látok. Magnézium a stopové prvky poskytujú trávniku farbu a zdravie. Hnojí sa zvyčajne tri razy do roka - v marci, apríli na dosiahnutie vhodnej farby a pevnosti, v júni, júli na zabezpečenie dostatočnej ochrany proti prudkému slnečnému žiareniu a suchu, v októbri, novembri zas na vytvorenie odolnosti voči zime a ochranu proti chorobám.

Dá sa trávniku pomôcť aj inak?

Nepriateľom dokonalého trávnika je burina. Neustály boj s burinou sa vykonáva mechanicky a chemicky. Mechanický boj spočíva v správnych metódach pestovania. Chemicky sa burina z trávnika odstraňuje pomocou selektívneho herbicídu. Rast machu podporujú kyslé pôdy, jeho rozmachu sa zamedzuje vápnením. K najčastejším chorobám trávnika patrí hrdza trávna, ktorá sa objavuje na jeseň, a pleseň snežná bujnejúca po dlhom pobyte trávnika pod snehom.

Zloženie trávovej vrstvy môže veľmi dobre ovplyvniť pieskovanie. Piesok zlepšuje priepustnosť pôdy a urýchľuje odbúranie trávneho filcu.

Aerifikácia zabezpečuje lepšie prenikanie vody a živín ku koreňom. Tráve sa umožňuje hlbšie prekorenenie, zahustenie a lepší rozklad organických látok. Trávnik sa prevzdušňuje pomocou dutých dierkovačov do hĺbky šesť až desať centimetrov.

Vertikutáciou sa zlepšuje kvalita starších trávnikov. Vertikálnym prerezávaním sa odstraňuje mach a plsť. Rozrušený povrch lepšie prijíma vodu a živiny. Potláčajú sa podmienky na vznik plesní a chorôb.

Kým bežné úkony si môže majiteľ záhrady vykonávať sám, náročnejšie práce pri údržbe trávnika je vhodné zveriť odbornej záhradníckej spoločnosti.